Hrnčár ho odpísal, no futbal mu dal druhú šancu

Vzrastom rodák z Dolného Kubína nepripomína určite útočníka, no jeho štatistiky hovoria jasnou rečou. V poslednej sezóne pomohol Matúš Otruba k postupu svojho klubu do 3.Ligy, ako najlepší strelec súťaže. Popri futbale sa živí ako elektrikár a jeho snom je mať zápas v MMA. Viac prezradil v rozhovore pre náš web.

Ste futbalová rodina, asi doma nebola iná možnosť, než byť futbalistom...

"V prvom rade zo mňa vždy chceli dobrého človeka a myslím, že sa im to aj podarilo. Musím rodičom, bratovi a najbližším kamarátom poďakovať, lebo bez nich by som tu fakt nebol. Ale áno, sme futbalová rodina a otec ma od štyroch rokov trénoval a viedol k futbalu, dal mi futbalové základy, z ktorých čerpám dodnes. Bol mojim prvým a zároveň najlepším trénerom, doteraz spolu preberáme moje zápasy. Nikdy nie je spokojný, ale to ani ja, vždy je čo zlepšovať. Ale boli aj iné možnosti, mám celkom slušnú hlavu, mama chcela zo mňa právnika, takže napríklad možno nejaký rozvod zvládnem (smiech)."

Kde si hrával v mládežníckych kategóriách?

"Vyrastal som v Istebnom, odkiaľ som hneď prešiel do Dolného Kubína, kde vtedy mládež fungovala skvele. Boli tam vynikajúci tréneri, okrem spomínaného otca ešte aj Batuna, Chomistek, Bača, Vavrečan, Bencúr - všetko známyi oravskí tréneri. Po žiackych kategóriách ma vytiahol do dorastu už ako 15 ročného tréner Kudry mladší, ktorý ma taktiež veľa naučil a do Kubínskeho dorastu priniesol niečo špeciálne."

"Za starší dorast som si zahral s bratom, Vladom Jašicom a ďalšími a nakoniec to po tomto roku vystrelilo až do Dukly Banská Bystrica, na ktorú nikdy nedám dopustiť, lebo som zažil fakt skvelú partiu, kde sme sa potiahli na ihrisku aj mimo neho. Spomeniem trénerov Faktora, Tótha, Oravca a hlavne trénera Rusnáka, ktorý mi dal príležitosť ako 17-ročnému hrať za hlavný ročník U19 s hráčmi ako Viktor Budinský, Válovčan, Chrien, Kupec, Záhumenský, Poljevka a ďalší. Bol som kapitánom posledného roku v U19, tretí najlepší strelec ligy, ale hlavne zážitky, kamarátstva, ktoré trvajú dotera, to bolo asi najviac. Mládež v skratke bola úplne top po všetkých stránkach, veľmi rád na toto obdobie spomínam."

Aký bol pre teba prechod do seniorskej kategórie, si predsa len nižšieho vzrastu…

"Vraví sa, že prechod je ťažký, sám som sa o tom presvedčil. Na začiatku prípravy ma vzali do Áčka Bystrice, ktorá hrala vtedy najvyššiu súťaž a kde sa mi vydarili prvé prípravné stretnutia, ale tréner Hrnčár so mnou nepočítal a preto prišla možnosť stabilne hrávať druhú ligu v rodnom Dolnom Kubíne, kde som ale prvé 2-3 mesiace naozaj pocítil, že prechod k mužom nie je sranda a tobôž teraz, keď podľa môjho názoru mládežnícke súťaže stratili na kvalite."

Mal si niekedy v klube problémy pre svoju výšku?

"Práve v spomínanej Banskej Bystrici mal tréner Hrnčár podľa môjho názoru problém
s výškou, lebo som bol asi na futbalovom vrchole a úplne ma odpísal, ale vo vačšine klubov, kde ma tréneri nepoznali som musel dokazovať, či môžem nastupovať na útočných pozíciách. Vo väčšine prípadov sa mi to podarilo, pochybnosti tam boli vždy, no pritom hlavičkovanie je jedna z obľúbených činností na ihrisku. Rovnako dávam veľa gólov hlavou, pretože nohy sú drevené (smiech).

Hrával si napríklad aj druhú najvyššiu ligu. Išla podľa teba kvalita súťaže postupne vyšši v porovnaní s časmi, keď si v nej pôsobil ty?

"Prvýkrát som druhú ligu hral ako 19 ročný v Dolnom Kubíne, vtedy bola rozdelená na dve časti, my sme hrali východnú. Pre mladých náročná súťaž, lebo vonkajšie zápasy boli ťažké hlavne na to povestné prostredie. V takom Trebišove alebo Rimavskej Sobote ste si vypočuli veľa vecí a s mojou výškou som bol vždy tŕňom v oku. Ale taký Ľubo Laura by vám tiež vedel porozprávať."

"V Moldave som dostal aj dáždnikom po hlave, takže veľká bavenica. Ale, čo sa týka kvality ligy, tak pomohlo spojenie dvoch druhých líg do jednej celoslovenskej, už v Liptovskom Mikuláši a Spišskej Novej Vsi som zažil na vlastnej koži, že celoslovenská súťaž mala výbornú úroveň a rozdiel medzi druhou a treťou ligou je veľký. Odvtedy, čo ju sledujem, išla kvalita súťaže znova nahor aj z marketingového hľadiska. Máme dnes pozvánky, zostrihy, živé prenosy a rôzne relácie, takže podľa mňa je to skvelá práca okolo druhej ligy. Myslím, že horná šestka druhej ligy by sa mohla vymeniť s dolnou šestkou z prvej ligy a nebol by tam veľký rozdiel."

Pôsobil si v Spišskej Novej Vsi, pre chlapca z Oravy zaujímavá adresa. Ako spomínaš na toto obdobie?

"Spišská Nová Ves bola asi najhoršia futbalová zastávka. Bol som po vážnejšej chorobe, popravde som nebol pripravený hrať kvalitnú druhú ligu. Absolvoval som iba dva týždne zimnej prípravy, mal som o päť kíl menej ako obvykle a keďže polrok v Liptovskom Mikuláši som mal vydarený, tak v Spišskej Novej Vsi boli očakávania veľké, nebol som ale pripravený po žiadnej stránke a tak to aj dopadlo. Z jesennej šťuky na 3.mieste sme skončili predposlední a vypadli. V klube boli problémy s peniazmi a inými vecami, ale do toho som moc nevidel. Čo sa týka mesta, bolo jedno z najkrajších. Úžasná príroda, ľudia rovnako super - zápasy chodilo sledovať okolo 1 000 divákov, najmä počas prvej polovice jari. Na jednej strane to bola najhoršia futbalová zastávka z môjho pohľadu, na druhej vynikajúca skúsenosť do života. Dalo mi to aj množstvo zážitkov, napríklad taká osada v Rudňanoch, tá sa len tak nevidí."

Futbalové skúsenosti máš aj zo Švajčiarska, ako si sa tam dostal?

"Švajčiarsko vlastne vzniklo z miernej frustrácie, lebo som chcel hrať znova druhú ligu, alebo zažiť nejaký posun po vydarenom polroku v Liptovskom Hrádku. Nič však neprišlo a Martin Válovčan ma odporučil jednému Čechovi, ktorý dohadzuje hráčov do Švajčiarska. Preto som sa zo dňa na deň rozhodol, že pôjdem, čím som veľa ľudí prekvapil, najmä takých, ktorí ma nepoznajú až do hĺbky. Rád skúšam nové veci, nebojím sa výziev. Nič ma na Slovensku nedržalo, preto som sa nejako dostal do Švajčiarska."

Kde vidíš rozdiely medzi futbalom na Slovensku a vo Švajčiarsku?

"Hlavne mentalitou a tým, ako žijú futbalom. V piatej lige tam mali tri trávnaté plochy, umelé osvetlenia, široké kádre a takisto realizačný tím tvorili tréner, asistent, tréner brankárov. Tréningy boli tri a bola to makačka, nikto sa neprišiel iba "vyprdieť" alebo si ťuknúť. Tam sa jednoducho šlapalo na tréningoch a v zápasoch. Na derby v piatej lige prišlo aj 600-700 ľudí. A hlavne som konečne zažil, že som mal k dispozícii tréningové aj vychádzkové veci veľkosti S. U nás je moderné objednávať L a XL, veď malí ľudia neexistujú (smiech)."

Mal si aj iné zahraničné ponuky počas kariéry?

"Boli ponuky, keď som si v Liptovskom Hrádku vystrieľaľ korunu strelcov tretej ligy, respektíve keď som mal úspešné obdobie v Liptovskom Mikuláši. V tom čase, sa ozvali kluby z druhej poľskej a českej ligy, no pribrzdila to spomínaná choroba resp. niektorým vadila výška, niekedy som zaváhal aj ja, keď som mal odohrať kľúčový zápas, na ktorý sa prišli pozrieť z daných klubov. Nevyšiel mi ale podľa predstáv. Na záver mojej profi kariéry, ak to tak môžem nazvať, som nakukol do Litvy, kde si myslím, že som sa nestratil. Nakoniec sme sa ale nedohodli, asi to tak malo byť.

Prečo si sa rozhodol vrátiť do Dolného Kubína?

"V prvom rade je Dolný Kubín môj domov. Poznám tu ľudí a rozhodol som sa s vyšším futbalom skončiť. Chcel som súčasne s Peťom Sopúchom a Filipom Kolorédym vrátiť klubu to, že sme si mohli zahrať futbal na vyššej úrovni, lebo Kubín mi pomohol nakuknúť napríklad do druhej celoslovenskej ligy. S trénerom Bačom, novým vedením a chalanmi, ktorí ostali, sme určili cestu, po ktorej pôjdeme."

"To znamená, urobiť z Dolného Kubína rodinný klub, poskladaný z hráčov Kubína poprípade Oravy a Liptova. Myslím, že na Orave je plno futbalistov, ktorí na to majú a netreba nám cudzincov. Samozrejme nič proti cudzincom, sám som ním bol, ale verím, že ma chápete. Hlavne som sa rozhodol tešiť z futbalu. Hlavné bolo vytvoriť silnú partiu, hrať adekvátnu súťaž a výsledky sa dostavia, čo sa nám myslím aj darí, aj keď nás pribrzdil koronavírus. Postupne pokračujeme ďalej. Pridali sa skvelí fanúšikovia, ktorí vedia vytvoriť poriadnu atmosféru. Veď kto zažil naše oslavy postupu vie o čom vravím."

Práve u vás prebieha rekonštrukcia štadióna, tešíš sa na vynovený futbalový areál?

"Áno, veľmi sa tešíme na vynovenie štadióna. Vnútro je už pekne urobené, tak nás teší, že aj vonkajšok prejde úpravami. Veríme že nielen atletickými. Tréner sa teší na tartanovú dráhu, ale my však veríme, že sa to nebude v zime udržiavať (smiech). Do budúcna verím, že vyrastie nová tribúna pri zimnom štadióne. Mesto, ako Dolný Kubín si zaslúži krajší štadión."

Strieľaš veľa gólov a vždy máš po ruke aj netradičné oslavy - kde berieš inšpiráciu?

"Opakujem to vždy, strelci sú na konci akcií, na ktorú sa vždy nadrie celé mužstvo. V našom mužstve pri takých hráčov, akých máme to platí trojnásobne. Každý máme úlohy v mužstve. Ja mám pripravovať a dávať góly, takže sa to snažím plniť pre mužstvo na 120 percent. Nikdy som nebol silná individualita. Ak som vynikol, tak pri kolektívnom výkone. Oslavy prichádzajú spontánne, nič si nepripravujem, niektoré veci som odkukal od futbalistov, napríklad taký Balotelli bol v tomto kráľ. Druhou inšpiráciou je FIFA, ktorej som dlhoročný fanúšik a kde súpera hľadám ťažko. Skúste sa opýtať Adama Brenkusa, nemal proti mne ani strelu na bránu a v 60. minúte to radšej vypol (smiech). Každý gól treba poriadne osláviť, nikdy neviete kedy bude posledný."

Sleduješ futbal aj globálne? Akému tímu fandíš, prípadne koho dres by si chcel do
zbierky?

"Sledujem, futbal je pre mňa šport číslo jedna a dlhodobo hlavne na Slovensku. Fandím
Blackburnu Rovers, ktorý ale dlhšiu dobu hraje nižšie súťaže. Verím, že čoskoro preniknú spať medzi elitu. Fandím hlavne dobrému futbalu. Najsympatickejší klub z okolia je podľa mňa Slavia Praha, ich futbal ma fascinuje. Dres do zbierky by som prijal od Beckhama, alebo Lamparda. Z nových tvárí určite Haaland, je to výnimočný hráč."

Stal si sa najlepším strelcom súťaže a na sociálnych sieťach je vidieť dokonca opasok ako cenu. Ako to celé vzniklo?

"Spontánny nápad najlepšieho kamaráta Martina Gajdoša, ktorý mi veľa pomohol a ktorému taktiež za veľa ďakujem a Radovana Grígera, ktorý je náš top pressmanager a tiež mu ako kamarátovi za veľa ďakujem. Takže títo dvaja páni to samozrejme zbúchali v piatok večer pri pive, že na dané oslavy by to mohol byť bonbónik. Ja samozrejme podobné nápady mám rád a tak som súhlasil."

Si ten typ hráča, ktorý neustále vymýšľa v kabíne niečo nové?

Myslím, že áno. Za pomoci pár chalanov sa snažíme v rámci možnosti kabínu zveľaďovať po materiálnej, ale aj duchovnej stránke. Teraz pribudla kaďa, pokutovník, nástenka, predzápasové rituály a podobné veci. Musí to byť, bez toho sa futbal nehrá. Samozrejme mladší chalani si to trochu viac odmakajú, ale tým si prešiel každý. Hľadáme ešte DJ-a, ak by niekto o niekom vedel, dajte vedieť. Musíme ale povedať, že nielen v kabíne, ale aj celom klube sa veci posúvajú vpred. Prezident, vedenie a sponzori sa snažia pomôcť."

Na instagrame si si vymenil pár odkazov so zápasníkom MMA z Fínska v službách
Oktagonu, ako sa dostal futbalista k niečomu takému?

"Súčasťou osláv bolo odovzdanie titulu pre najlepšieho strelca, kde potom vznikli nejaké
stories na instagrame a náš najlepší moderátor banánový čávo samozrejme musel označiť fínsku MMA legendu Elonena, ktorý nevedel, že ide o srandu a následne sme si zavolali a vznikol menší trashtalk, výzva o titulový zápas v Chlebniciach poprípade v Oktagone. Vžil som sa do toho a trochu si uletel. Nakoniec som o tri dni napísal Elonenovi, vysvetlil o čo išlo, on to zobral z úsmevom. Dohodli sme si výmenu dresov MMA zo zápasu za ten môj klubový ."

Chcel by si mať v budúcnosti v MMA zápas?

"Netajím, že som obrovský fanúšik MMA. Láka ma hlavne tá show okolo toho, ten trashtalk, váženie, nástup…Už dlhšie je to šport pre mňa šport číslo dva. Zatiaľ pred obrazovkami, ale láka ma to aj okúsiť. Nato nadväzuje aj odpoveď, že určite by som chcel mať v budúcnosti MMA zápas. Verím, že do tridsiatky to stihnem. Už sa pomaly začínam pripravovať, no stále pre mňa bude futbal číslo jedna, takže postupne podľa možností."

Aké sú tvoje ďalšie futbalové sny?

"Futbalové sny už sú za mnou. Vždy som chcel hrať Premier League, ale to bol taký detský sen. Ale stále mám ciele, nie sú individuálne, ako si ma doberajú spoluhráči, ale naopak, iba čisto tímové. Chcel by som sa v Dolnom Kubíne hlavne tešiť a víťaziť, aspoň tak, ako doteraz. Možno do troch rokov si ešte zahrať druhú ligu, ale doma v Dolnom Kubíne. Veľmi by ma potešilo, keby niekto z nášho mužstva prenikol do vyššieho futbalu, lebo viacerí na to u nás majú a ja sa im budem snažiť pomocť a poradiť v rámci svojich skúseností."

"Na záver ak môžem dodať, chcem v prvom rade poďakovať za príležitosť takéhoto rozhovoru, aj keď za futbalistu sa veľmi nepovažujem, verím, že si niekto niečo vezme z tohto rozhovoru. Doba je momentálne zlá, preto si vážme maličkosti, vážme si blízkych ľudí, odložme na chvíľu mobil a hlavne sa tešme sa zo života, lebo žijeme len raz práve tu a práve teraz."