Našiel si prácu a takmer ukončil kariéru, talentovaný futbalista sa pokúša o reštart

Foto - FK Lietava Jonava

Pri debute zažiaril ako 18-ročný v A-mužstve Trenčína. Filip Halgoš, ktorému predpovedali úspešnú kariéru sa však dlhodobo trápil. O svojom doterajšom pôsobení aj reštarte v Litve sa rozhovoril v našom rozhovore.

Tvoja Jonava vedie druhú litovskú ligu, spokojnosť?

"Sám som veľmi prekvapený s výsledkami a tým, ako sa nám darí. Po príchode do klubu som vôbec nečakal, že budeme mať takú sezónu, akú máme."

S akými ambíciami ste vstupovali do sezóny?

"Do sezóny sme vstupovali s tým, že ideme jednoznačne postúpiť. V minulej sezóne skončila Jonava síce tiež na postupových priečkach, no nedostala licenciu na najvyššiu súťaž."

Si spokojný so svojimi výkonmi?

"Áno, som veľmi rád, že sa mi herne a strelecky darí. V štrnástich neúplných zápasoch, ktoré som odohral mám na svojom konte bilanciu sedem gólov a dvanásť asistencií, čo ma nesmierne teší."

Akú kvalitu má druhá najvyššia litovská súťaž?

"Kvalita súťaže má prekvapila. Hrá ju veľmi veľa mladých a dravých hráčov. V Litve je to menej kontaktné a viac sa hrá na lopte. Rezervy mužstiev z najvyššej súťaže sú doplnené o hráčov z Áčka. Napríklad pohárový zápas proti A tímu FK Panevezys by som prirovnal k tímu MŠK Žilina - kombinačný súper, technicky a rýchly na lopte."

Aké máte v mužstve podmienky na trénovanie a celkovo ako hodnotíš zázemie klubu?

"Zázemie je skôr viac rodinné ako profesionálne (úsmev). No podmienky na trénovanie sú výborne. Máme k dispozícii výborné ihrisko. Hlavný štadión je síce menší, je ale nový a útulný. Máme tiež veľkú basketbalovú arénu, v ktorej je k dispozícii posilka a všetky dôležité veci na regeneráciu."

Ako ťa po prestupe prijala kabína?

"Kabína je neuveriteľná. Práve preto vedieme ligu. V súťaži sú možno kvalitnejšie mužstvá, alebo tie viac futbalovejšie, no práve vďaka našej kabíne a kolektívu je Jonava tam, kde je a má byť. Samozrejme, pri prijatí mi pomohlo aj to, že som svojim výkonom na ihrisku ukázal, že sa nestratím. Samozrejme, vždy je to aj o človeku, ako vystupuje a prezentuje sa. Ukázal som im to aj napriek jazykovým bariéram, keďže nie každý spoluhráč rozpráva anglicky."

Prečo práve Litva?

"Dobrá otázka, ak mám byť úprimný, tak neviem sám. Prišlo to v čase, keď som už uvažoval o konci kariéry. Som však vďačný, že prišla táto ponuka. V rámci reštartu je to skvelé. Nie je to futbalová krajina, no človek občas potrebuje spraviť krok späť, aby následne spravil dva kroky vpred. Po vyše roku a pol bez zápasovej praxe som milo prekvapený, ako som sa do toho dostal späť. Vedel som, že futbal viem hrať, no chýbala mi v hlave najmä psychická pohoda, sebadôvera. Mal som veľa negatívnych myšlienok."

Prečo si rozmýšľal nad ukončením kariéry?

"Ako som už spomenul, všetko, čo sa udialo, trvalo dlho. Skoro 3-4 roky. Nedarilo sa mi nič, hlava nefungovala. Na tréning som chodil nie s tým, že sa teším, ale rozmýšľajúc, čo budem robiť zvyšok dňa. Samozrejme, vždy som makal a odovzdával na tréningu sto percent, lenže pokiaľ hlava nie je čistá, nejde to. Začínal som mať pocit, že stagnujem a všetci má vo futbale predbiehajú. Áno toho chlapca, o ktorom všetci hovorili, že je talent."

"Pred koncom tohto roka som mal ešte platný kontrakt na 17 mesiacov vo Viktorii Žižkov. Povedal som si však, že stačilo. Rozviazal som kontrakt, chcel som zmeniť niečo. Začal som na sebe omnoho viac makať, snažil sa zmeniť myslenie a do toho všetkého som si povedal, že začnem aj pracovať. Aby to nebolo jednoduché, tak som si zobral každý deň nočné šichty. V podstate sa v takej práci, kde som bol, nedá zarobiť nič. Išlo však o úplne inú vec a to, aby som sám sebe ukázal, že viem pracovať a zároveň si uvedomil, že futbal mi chýba a že je to to najkrajšie, čo má napĺňa. Najväčšou motiváciou pre mňa bolo uvedomenie si, že mám talent, ktorý by bolo veľmi sebecké zahodiť len tak. Trvalo to dlho. Ľudia, manažér a tréneri sa má pýtali, prečo som už dávno neskončil, keď to je tak večné obdobie. Nakoniec som si uvedomil tú sebeckosť a videl som chlapcov, ktorí bohužiaľ nie sú až tak talentovaní, no strašne chcú, snažia sa a makajú. Čo by za to dali títo chalani, keby mali môj talent. Ja som sa ho naopak snažil zahodiť. To ma zlomilo."

Stále máš len 23-rokov, no napriek tomu si vystriedal už viac klubov. Prečo?

"Áno, bolo toho viac, no niekedy to nie je iba o hráčovi, ale aj o ľuďoch v klube, agentoch a pod. V Trenčíne sme sa nedohodli na predĺžení zmluvy, keďže v tom čase má chceli poslať do Interu Bratislava (na farmu). Po prestupe do Česka som mal chuť a motiváciu sa dostať znova do najlepšieho, no ako hovorím, niekedy si niekým jednoducho nesadnete a na trénerov v Česku som nemal dvakrát šťastie."

Berieš Jonavu ako svoju medzizastávku do ďalšej kariéry?

"Určite áno. Plánoval som sa tu zdržať polovicu sezóny, čo sa mohlo aj uskutočniť. Prišli ponuky z iných krajín, no povedal som si, že tu chcem dokončiť to, čo som začal a pomôcť tímu sa dostať tam, kam patrí. Na konci sezóny sa uvidí, či to bol správny krok. Možno prídu ešte lepšie ponuky, možno nie, no nad tým nepremýšľam a snažím sa robiť každý deň všetko tak, aby to vyšlo ako má."

Pri svojom debute v drese A-čka si v sezóne 2016/2017 ako 18-ročný strelil v drese Trenčína proti Púchovu dva nádherné góly a prispel k triumfu 3:0. Spomínaš si ešte na tento zápas?

"Samozrejme! Sú to úsmevné spomienky, veď som dal krásne góly v prvom zápase za klub, v ktorom som vyrastal a futbalovo ma vychoval, za čo som Trenčínu nesmierne vďačný. Aj napriek zopár nedorozumeniam s vedením bude Trenčín pre mňa vždy srdcovka. Veľmi mu dodnes fandím."

Raketový štart, no, to čo nasledovalo potom…

"Raketový štart áno, ešte rýchlejší pád. Nikdy sa nedozvieme úplnú príčinu, je to taký mix vecí, skladačka puzzle sa dokončovala, no z druhej strany začali malé kúsky odpadať a keď chýbajú maličké detaily, nikdy skladačku nedokončíš. To bol môj prípad. Veľa som od seba očakával. Vyvíjal som na seba tlak a aj ostatní ľudia odo mňa veľa očakávali. Prišli však chyby, po ktorých prišli otázky v hlave či vôbec na to mám…Nedôvera, hlava nepracovala. Do toho prišli zranenia, prestup, operácia a v podstate všetko išlo úplne opačným smerom, ako som plánoval. Niekedy, keď človek chce príliš, tak to proste nejde a práve naopak nič nefunguje. No to je život a neľutujem nič z toho, čo sa dialo. Posunulo má to ako hráča a človeka. Svojim spôsobom som dospel a otvorilo mi to oči. Momentálne pracujem na tom a robím všetko preto, aby som sa dostal znova hore a som presvedčený, že som ešte nepovedal posledné slovo v mojej kariére."

Čakal si, že dostaneš viac šancí v A-mužstve Trenčína?

"Samozrejme, chcel som viac šancí a príležitosti, ktorý futbalista by to nechcel. Ako hovorím, prišli chyby z mojej strany a aj zo strany vedenia, no v konečnom dôsledku je to moja kariéra a môj život, takže si za to môžem len a len sám. Možno bola chyba, že očakávali a chceli postaviť mužstvo okolo 17-18 ročného neskúseného chlapca, možno nie a len ja som to neustál. To sa už žiaľ nedozvieme, lebo čas nevrátime a ja som rád, že som dospel do štádia, že sa nebudem obzerať za tým, čo už bolo a snažím sa poučiť z chýb. Ako hovorím, všetko zlé sa deje z nejakých príčin. Som nesmierne rád, že stále mám možnosť hrať futbal a mám možnosť dokázať sebe, že som sa mýlil a rovnako dokázať tým, ktorí pochybovali, že na to mám."

Ako hodnotíš s odstupom času svoje pôsobenie v Trenčíne?

"Pôsobenie v Trenčíne neľutujem. Klubu môžem byť len vďačný, vychoval ma odovzdal mi všetko. Vďaka AS som hráčom a človekom, akým chcem byť. Samozrejme, nikde nie je napísané, že sa naše cesty v budúcnosti nemôžu znova spojiť, uvidíme, čas ukáže."