Patrí k najdrahším hráčom v Bielorusku. Július Szöke sníva o ruskej Premier league

FOTO: archív Július Szöke

Defenzívny záložník Július Szöke patrí k oporám mužstva Šachťor Soligorsk, 25-ročný rodák z Hnúšte má v Bielorusku na konte už tri trofeje. Po vydarenej minulej sezóne sa slovenský defenzívny stredopoliar ocitol v najlepšej jedenástke celej súťaže. Sympatický a skromný futbalista sníva o prestupe do Ruska. 

Táto sezóna sa vyvíja pre vaše mužstvo ideálne, na čele tabuľky máte po dvanástich kolách pred BATE Borisov už sedembodový náskok. Zatiaľ musí vládnuť s touto sezónou spokojnosť…

“Samozrejme, sme veľmi spokojní, našim cieľom je obhájiť majstrovský titul. Zatiaľ nám to ide výborne, v dvanástich zápasoch sme získali plný počet bodov. Dôležité je, že sme dokázali poraziť našich priamich konkurentov - Dinamo Minsk aj BATE Borisov. Dúfam, že to takto bude pokračovať aj naďalej.”

Súčasťou Šachťoru Soligorsk ste už tretí rok, nastupujete pravidelne a v aktuálnom ročníku máte na konte bilanciu 2+2. Môžeme konštatovať, že prežívate vydarenú futbalovú etapu?

“Súhlasím. Na začiatku roka sme vyhrali superpohár, čo bolo veľké plus. Tam ma síce trochu pribrzdilo zranenie, vypadol som na mesiac, po návrate boli aj ťažšie zápasy, prakticky mesiac po zranení som nastúpil a hral som zápas každé tri dni - bolo to vtedy dosť ťažké. Teraz som už naozaj v hernej pohode a našiel som aj dobrú formu. Všetko je tak, ako má byť.”

V uplynulej sezóne ste uchmatli ligový titul BATE Borisov o jediný bod. O titule rozhodol gól vášho mužstva v záverečných sekundách zápasu posledného kola. Zažili ste v minulosti už niečo podobné?

“Nie, nie, bolo to dosť bláznivé. Najmä pred zápasom, keďže sme to nemali vo vlastných rukách, potrebovali sme vyhrať a zároveň dúfať, že BATE neporazí Dinamo Minsk. Úprimne sme si mysleli, že BATE to zvládne, napriek tomu sme sa snažili vyhrať svoj zápas. Keď sme v nadstavenom čase skórovali na 3:2 a dozvedeli sa, že BATE iba remizuje 0:0, bola to veľká senzácia. Ťažko to opísať slovami, boli to krásne emócie.”

Po uplynulom ligovom ročníku ste sa objavili v najlepšej jedenástke celej sezóny. Podobné individuálne ocenenia dokážu športovca motivovať ešte k tvrdšej práci. Potešilo vás to?

“Samozrejme, je to vždy ocenenie kvalít hráča. Som navyše defenzívny záložník, ak sa hlasuje v podobných anketách, prednosť majú väčšinou góloví hráči a tvorcovia hry. O to viac ma potešilo, že niekto ocenil aj tú čiernu robotu na ihrisku.”

V Bielorsku máte na konte už tri trofeje. Ambície v klube sú každú sezónu zrejme iba tie najvyššie…

“Samozrejme, v prvom rade chceme túto sezónu obhájiť titul. Takisto by sme sa chceli dostať do skupiny jednej z európskych súťaží. Myslím si, že na to máme momentálne veľmi dobré mužstvo. Aktuálne sa nám darí v lige, ak by sme si udržali bodový náskok v tabuľke, mohli by sme neskôr rotovať zostavu, čo by nám veľmi pomohlo.”

Podľa portálu transfermarkt.com ste v bieloruskej najvyššej súťaži druhým najdrahším hráčom ligy. Vaša aktuálna trhová hodnota predstavuje sumu 1,2 milióna eur. Na defenzívneho stredopoliara je to slušná čiastka…

“Keď som sledoval, ako to postupne narastá, príjemne ma to prekvapovalo. Predsa nie som hráč, ktorý by za sezónu strelil desať gólov. Je to tiež ocenenie kvalít, ako som už spomínal - som veľmi rád, že si niekto všíma aj hráčov, ktorí nedávajú veľa gólov ale pracujú pre celé mužstvo.”

Snom každého futbalistu je reprezentovať svoju krajinu. Nečakali ste po posledných úspešných sezónach pozvánku do reprezentačného výberu Slovenska?

“Myslím si, že na stredovej pozícii u nás nie je núdza, máme tam naozaj kvalitných hráčov, určite kvalitnejších, ako ja. Všetko je spravodlivo tak, ako má byť.”

Aká je z vášho pohľadu najvyššia súťaž v Bielorusku?

“Doteraz som hral iba na Slovensku a v Kazachstane. Z troch súťaži, ktoré som doteraz vyskúšal je liga v Bielorusku na najvyššej úrovni. Musím priznať, že momentálne som v Bielorusku v najlepšom klube, všetko tu je na veľmi vysokej úrovni, či už po finančnej stránke alebo na úrovni infraštruktúry. V blízkej budúcnosti môže Šachťor dosiahnuť dobré výsledky aj v Európe.”

Ako veľmi by chcel váš klub uspieť v Európe? Čo by to pre neho znamenalo? V tejto sezóne na vás čaká 1.predkolo Ligy majstrov…

“Bol by to historický moment, nechcem hovoriť, ktorý cieľ je pre klub hlavný a ktorý vedľajší. Minimálne na rovnakej úrovni je dostať sa do skupiny nejakej európskej súťaže ako aj vyhrať titul. Je to veľký cieľ klubu, momentálne na to máme šancu a dobré mužstvo. Škoda, že sme v ratingu nezískali viac bodov do nasledujúceho obdobia, sme nenasedeným tímom a budeme to mať trocha ťažšie. Kvalitou mužstva by sme to ale mohli dokázať.”

V roku 2018 ste zažil historický okamih, pred zápasom proti Dinamu Brest vám podal ruku priamo na hracej ploche legendárny Diego Maradona, ktorý bol v tom čase prezidentom Dinama. Bol to silný zážitok?

“V tom čase som tu bol prvý rok, prakticky som sa ešte iba okukával. Bol to úplne iný zápas, ako všetky doterajšie a celkovo aj atmosféra. Veľká futbalová ikona, sršalo z neho niečo výnimočné. Nazval by som ho “pán futbal”. 

Pred prestupom do Bieloruska ste pôsobil v Kazachstane - obe krajiny sú pre fanúšikov po futbalovej stránke menej známe. Snívate o konkrétnej lige, v ktorej by ste chceli jedného dňa pokračovať vo svojej kariére?

“Už keď som prestupoval do Kazachstanu, dával som si osobný cieľ, že jedného dňa by som sa chcel dostať do ruskej Premier league. To je môj hlavný cieľ, dúfam, že sa mi to jedného dňa podarí.”

Po sezóne vám v Soligorsku končí kontrakt. Ste skôr naklonený odchodu alebo zotrvaniu v klube?

“Uvidíme, ako dopadne táto sezóna. Zmluva mi končí v decembri. Od klubu som už dostal ponuku na jej predĺženie, zatiaľ som to odložil. Nepovedal som nie, nechystám sa ale ešte jednať o novej zmluve. Momentálne som otvorený všetkému. Sústredím sa hlavne na to, aby sme obhájili titul a skúsili dosiahnuť pekný výsledok v Európe.”

V Bielorusku sa liga hrá systémom jar - jeseň. Ako to vyhovuje vám? 

“Ja už takto fungujem šesť rokov (smiech), ak by som to mal meniť, asi by som v tom mal chaos. Je to každopádne zaujímavé. Prakticky dva a pol mesiaca máte v zime prípravu, od januára po marec, potom desať mesiacov neustále bez prestávky hráte. Zvykol som si na to a vyhovuje mi to. Po súťaži je mesiac voľno, človek si za ten čas dokáže oddýchnuť a nabrať sily na celý rok.”

V bieloruskej najvyššej súťaž pôsobí už aj ďalší slovenský futbalista Dávid Iván. Ste spolu v kontakte? Stretli ste sa už na ihrisku proti sebe?

“Priznám sa, ešte sme sa nestretli. Dávidko mi ale písal pred svojim príchodom do Bieloruska, pýtal sa ma na nejaké informácie. Písali sme si po prvých zápasoch a takisto aj keď som sa zranil. O dva týždne by sme mali hrať proti sebe, dúfam, že sa už konečne uvidíme.”

Aký je život v Bielorusku? Ako trávite svoje mimofutbalové chvíli v tejto krajine?

“Som nenáročný človek, väčšinu času trávim doma v posteli alebo v tréningovom centre. Bývam v Soligorsku, nie je to veľké a ani krásne turistické mesto. Na druhej strane Minsk je nakrajšie miesto, v ktorom som doteraz bol - veľmi čisté a krásne. Nie som túlavý, kaviarne a reštaurácie nepotrebujem, najviac času trávim doma a v tréningovom centre.”

Kto je vašim futbalovým vzorom?

“Vždy som obdivoval Makélélého, momentálne to je Kante.”

Ako vidíte šance Slovenska na EURO 2020?

“V dnešnej dobe môže na záverečnom turnaji urobiť dobrý výsledok každé mužstvo. Myslím si, že máme dobrý tím, je tam mix skúsených a mladých hráčov. Hanbiť sa určite nebudeme, chlapci odohrajú dobré zápasy a budem im držať palce.”

Ako často chodíte domov na Slovensko počas roka?

“Minulý rok som napríklad nebol vôbec, strávil som tu jedenásť mesiac aj kvôli pandémii koronavírusu. Dúfam, že opatrenia sa postupne začnú uvoľnovať a dostanem sa domov. Tento rok som sem priletel 5.januára, zatiaľ to vyzerá tak, že domov sa dostanem niekedy v novembri alebo decembri. Som na to pripravený. Ak by sa však opatrenia zmenili, domov sa zvykne chodiť dvakrát do roka.”